História menín – kto vyberá mená do kalendárov?

História menín – kto vyberá mená do kalendárov?

Pred nástupom Facebooku vedeli o vašich narodeninách akurát dobrí priatelia a blízki príbuzní. No dátum vašich menín sa mohol veľmi ľahko dozvedieť každý, kto vás poznal – hoci aj len podľa mena. Stačilo sa pozrieť do kalendára. Meniny patria k sviatkom, ktoré sa slávia vo viacerých štátoch Európy, vrátane Chorvátska, Francúzska, pobaltských krajín či Grécka.

Mená oslávencov sa, prirodzene, líšia krajinu od krajiny, našli by sme však aj univerzálne momenty – napríklad taký deň svätého Valentína pripadá  na 14. februára snáď v každej krajine, kde má oslava menín tradíciu. Slovensko v tomto smere nie je výnimkou, no isté výnimky sa slovenských kalendárov predsa len týkajú. Napríklad nie každý deň má pridelené meno. Týchto dní však nie je mnoho a každý z nich je istým spôsobom výnimočný:

• 1. január – Deň ústavy SR

• 1. máj – Sviatok práce

• 2. november – Pamiatka zosnulých

• 25. december – Prvý sviatok vianočný

História menín

Tradíciu slávenia menín započala rímskokatolícka a grécka pravoslávna cirkev so svojimi kalendármi svätých (aj keď na prvý darček na meniny si bolo treba pár storočí počkať). Obidve cirkvi si totiž pripomínali mučeníkov a svätcov prostredníctvom sviatkov, ktoré na ich počesť slávili v konkrétny deň; zvyčajne sa jednalo o deň ich úmrtia. Počty svätých postupne rástli a spolu s tým sa plnili aj kalendáre. Niektorí svätci museli byť „presunutí“ na iný dátum, iní dokonca z kalendárov úplne zmizli. Okrem sv. Valentína sa v moderných kalendároch zachoval napríklad ešte deň sv. Mikuláša (6. December).

Prideľovanie mien do kalendára

Možno aj vám niekedy napadlo, či má svoje meno v kalendári naozaj každý a podľa akého kľúča sa mená do kalendárov vôbec vpisujú? O menách v kalendári sprvu rozhodovala cirkev. Bývalo dokonca zvykom, že kňaz nesmel pokrstiť dieťa, ak jeho meno nebolo uvedené v oficiálnom cirkevnom kalendári. Po nástupe socializmu vo vtedajšom Československu však túto zodpovednosť prevzal oficiálny výbor, ktorý o menách v kalendári rozhodoval až do faktického zániku v roku 1989. Výbor mal tiež na starosti prideľovanie nových mien, tipy na darčeky ostávali naďalej výsadou príbuzných a známych...

90-te roky a veľké zmeny

Po rozpade Československa sa v súvislosti s kalendármi a oslavami menín udiali dve zásadné veci. Po prvé, zmena politického systému znamenala zánik výboru, ktorý sa o mená v kalendároch staral. Po druhé, príliv západných médií a kultúry so sebou priniesol nové vplyvy vrátane nových, netradičných mien. Takisto dochádza k prispôsobovaniu mien „americkému“ pravopisu (napríklad Rebecca či Lukas, Lucas). Prideľovanie nových mien do kalendára je v súčasnosti neoficiálnou výsadou toho, kto kalendáre vydáva. Hovorí sa však aj o tom, že tradícia oslavy menín môže v budúcnosti celkom zaniknúť... Naozaj už nebudeme dostávať meninové darčeky?

Meninové oslavy

Aj keď možno nemajú takú silu ako narodeniny, zdá sa, že zánik menín nie je až taký horúci. Všimnite si, že o meninách informujú aj tie najväčšie spravodajské portály, rozhlasové stanice, televízie a noviny, ktoré v daný deň aktuálne mená uvádzajú na svojich obálkach. A čo meninové oslavy? Býva zvykom, že meninovému oslávencovi okrem rodiny poprajú „všetko najlepšie k meninám“ jeho priatelia, kolegovia a v podstate akýkoľvek známy; či už osobne, smskou alebo správou na sociálnej sieti. Prianie neraz sprevádza malý darček k meninám v podobe sladkosti, kvetov či fľašky kvalitného alkoholu. Tí, ktorí sa radi bavia, neváhajú vystrojiť meninovú oslavu či párty.

História menín – kto vyberá mená do kalendárov?

Pred nástupom Facebooku vedeli o vašich narodeninách akurát dobrí priatelia a blízki príbuzní. No dátum vašich menín sa mohol veľmi ľahko dozvedieť každý, kto vás poznal – hoci aj len podľa mena. Stačilo sa pozrieť do kalendára. Meniny patria k sviatkom, ktoré sa slávia vo viacerých štátoch Európy, vrátane Chorvátska, Francúzska, pobaltských krajín či Grécka.

Mená oslávencov sa, prirodzene, líšia krajinu od krajiny, našli by sme však aj univerzálne momenty – napríklad taký deň svätého Valentína pripadá  na 14. februára snáď v každej krajine, kde má oslava menín tradíciu. Slovensko v tomto smere nie je výnimkou, no isté výnimky sa slovenských kalendárov predsa len týkajú. Napríklad nie každý deň má pridelené meno. Týchto dní však nie je mnoho a každý z nich je istým spôsobom výnimočný:

• 1. január – Deň ústavy SR

• 1. máj – Sviatok práce

• 2. november – Pamiatka zosnulých

• 25. december – Prvý sviatok vianočný

História menín

Tradíciu slávenia menín započala rímskokatolícka a grécka pravoslávna cirkev so svojimi kalendármi svätých (aj keď na prvý darček na meniny si bolo treba pár storočí počkať). Obidve cirkvi si totiž pripomínali mučeníkov a svätcov prostredníctvom sviatkov, ktoré na ich počesť slávili v konkrétny deň; zvyčajne sa jednalo o deň ich úmrtia. Počty svätých postupne rástli a spolu s tým sa plnili aj kalendáre. Niektorí svätci museli byť „presunutí“ na iný dátum, iní dokonca z kalendárov úplne zmizli. Okrem sv. Valentína sa v moderných kalendároch zachoval napríklad ešte deň sv. Mikuláša (6. December).

Prideľovanie mien do kalendára

Možno aj vám niekedy napadlo, či má svoje meno v kalendári naozaj každý a podľa akého kľúča sa mená do kalendárov vôbec vpisujú? O menách v kalendári sprvu rozhodovala cirkev. Bývalo dokonca zvykom, že kňaz nesmel pokrstiť dieťa, ak jeho meno nebolo uvedené v oficiálnom cirkevnom kalendári. Po nástupe socializmu vo vtedajšom Československu však túto zodpovednosť prevzal oficiálny výbor, ktorý o menách v kalendári rozhodoval až do faktického zániku v roku 1989. Výbor mal tiež na starosti prideľovanie nových mien, tipy na darčeky ostávali naďalej výsadou príbuzných a známych...

90-te roky a veľké zmeny

Po rozpade Československa sa v súvislosti s kalendármi a oslavami menín udiali dve zásadné veci. Po prvé, zmena politického systému znamenala zánik výboru, ktorý sa o mená v kalendároch staral. Po druhé, príliv západných médií a kultúry so sebou priniesol nové vplyvy vrátane nových, netradičných mien. Takisto dochádza k prispôsobovaniu mien „americkému“ pravopisu (napríklad Rebecca či Lukas, Lucas). Prideľovanie nových mien do kalendára je v súčasnosti neoficiálnou výsadou toho, kto kalendáre vydáva. Hovorí sa však aj o tom, že tradícia oslavy menín môže v budúcnosti celkom zaniknúť... Naozaj už nebudeme dostávať meninové darčeky?

Meninové oslavy

Aj keď možno nemajú takú silu ako narodeniny, zdá sa, že zánik menín nie je až taký horúci. Všimnite si, že o meninách informujú aj tie najväčšie spravodajské portály, rozhlasové stanice, televízie a noviny, ktoré v daný deň aktuálne mená uvádzajú na svojich obálkach. A čo meninové oslavy? Býva zvykom, že meninovému oslávencovi okrem rodiny poprajú „všetko najlepšie k meninám“ jeho priatelia, kolegovia a v podstate akýkoľvek známy; či už osobne, smskou alebo správou na sociálnej sieti. Prianie neraz sprevádza malý darček k meninám v podobe sladkosti, kvetov či fľašky kvalitného alkoholu. Tí, ktorí sa radi bavia, neváhajú vystrojiť meninovú oslavu či párty.

História menín – kto vyberá mená do kalendárov?

Pred nástupom Facebooku vedeli o vašich narodeninách akurát dobrí priatelia a blízki príbuzní. No dátum vašich menín sa mohol veľmi ľahko dozvedieť každý, kto vás poznal – hoci aj len podľa mena. Stačilo sa pozrieť do kalendára. Meniny patria k sviatkom, ktoré sa slávia vo viacerých štátoch Európy, vrátane Chorvátska, Francúzska, pobaltských krajín či Grécka.

Mená oslávencov sa, prirodzene, líšia krajinu od krajiny, našli by sme však aj univerzálne momenty – napríklad taký deň svätého Valentína pripadá  na 14. februára snáď v každej krajine, kde má oslava menín tradíciu. Slovensko v tomto smere nie je výnimkou, no isté výnimky sa slovenských kalendárov predsa len týkajú. Napríklad nie každý deň má pridelené meno. Týchto dní však nie je mnoho a každý z nich je istým spôsobom výnimočný:

• 1. január – Deň ústavy SR

• 1. máj – Sviatok práce

• 2. november – Pamiatka zosnulých

• 25. december – Prvý sviatok vianočný

História menín

Tradíciu slávenia menín započala rímskokatolícka a grécka pravoslávna cirkev so svojimi kalendármi svätých (aj keď na prvý darček na meniny si bolo treba pár storočí počkať). Obidve cirkvi si totiž pripomínali mučeníkov a svätcov prostredníctvom sviatkov, ktoré na ich počesť slávili v konkrétny deň; zvyčajne sa jednalo o deň ich úmrtia. Počty svätých postupne rástli a spolu s tým sa plnili aj kalendáre. Niektorí svätci museli byť „presunutí“ na iný dátum, iní dokonca z kalendárov úplne zmizli. Okrem sv. Valentína sa v moderných kalendároch zachoval napríklad ešte deň sv. Mikuláša (6. December).

Prideľovanie mien do kalendára

Možno aj vám niekedy napadlo, či má svoje meno v kalendári naozaj každý a podľa akého kľúča sa mená do kalendárov vôbec vpisujú? O menách v kalendári sprvu rozhodovala cirkev. Bývalo dokonca zvykom, že kňaz nesmel pokrstiť dieťa, ak jeho meno nebolo uvedené v oficiálnom cirkevnom kalendári. Po nástupe socializmu vo vtedajšom Československu však túto zodpovednosť prevzal oficiálny výbor, ktorý o menách v kalendári rozhodoval až do faktického zániku v roku 1989. Výbor mal tiež na starosti prideľovanie nových mien, tipy na darčeky ostávali naďalej výsadou príbuzných a známych...

90-te roky a veľké zmeny

Po rozpade Československa sa v súvislosti s kalendármi a oslavami menín udiali dve zásadné veci. Po prvé, zmena politického systému znamenala zánik výboru, ktorý sa o mená v kalendároch staral. Po druhé, príliv západných médií a kultúry so sebou priniesol nové vplyvy vrátane nových, netradičných mien. Takisto dochádza k prispôsobovaniu mien „americkému“ pravopisu (napríklad Rebecca či Lukas, Lucas). Prideľovanie nových mien do kalendára je v súčasnosti neoficiálnou výsadou toho, kto kalendáre vydáva. Hovorí sa však aj o tom, že tradícia oslavy menín môže v budúcnosti celkom zaniknúť... Naozaj už nebudeme dostávať meninové darčeky?

Meninové oslavy

Aj keď možno nemajú takú silu ako narodeniny, zdá sa, že zánik menín nie je až taký horúci. Všimnite si, že o meninách informujú aj tie najväčšie spravodajské portály, rozhlasové stanice, televízie a noviny, ktoré v daný deň aktuálne mená uvádzajú na svojich obálkach. A čo meninové oslavy? Býva zvykom, že meninovému oslávencovi okrem rodiny poprajú „všetko najlepšie k meninám“ jeho priatelia, kolegovia a v podstate akýkoľvek známy; či už osobne, smskou alebo správou na sociálnej sieti. Prianie neraz sprevádza malý darček k meninám v podobe sladkosti, kvetov či fľašky kvalitného alkoholu. Tí, ktorí sa radi bavia, neváhajú vystrojiť meninovú oslavu či párty.